Záhradné chodníčky

Na svojom pozemku nepotrebujeme mať iba estetickú, ale aj praktickú a bezpečnú možnosť pohybu. Preto pri budovaní prístupových miest, popremýšľame najprv o splnení týchto podmienok.  
Čo sa týka estetickosti, budeme sa rozhodovať o veľkosti, tvare, materiály a farbe.
Veľkosť –

zahrada

je daná účelom. Bude to hlavný prístup k dverám, altánku, dielni? Alebo vedľajší chodníček k lavičke, jazierku, záhonu? Budeme po ňom niečo prenášať (napr. vo fúriku, káričke), alebo nie?  Ak pôjde o hlavný prístup, voľte šírku 1,5 metra. Ide o to, že sa potom zmestia aj dvaja ľudia vedľa seba, alebo sa budú vedieť pohodlne vyhnúť, ak pôjdu oproti sebe. Na vedľajší prístup vám stačí šírka jedného metra a menej.

Tvar –
by mal byť peknou kompozíciou zasadenou do pozemku. Vyhnite sa priamkam. Nevyzerá to prirodzene, priateľsky a ani príjemne. Zvoľte radšej mierne oblúčiky. Sú dynamické, vzbudzujú zvedavosť a majú mäkké línie, ktoré sú na pohľad krajšie ako striktné záhradné „diaľnice“.

Materiál –
tak tu je výber bohatý. Môžete napríklad cestičky vybetónovať. Treba ale myslieť na niekoľko rokov dopredu. Naozaj vám veľkosť, tvar, smer budú takto vyhovovať? Bude dosť náročné to potom meniť. Ďalšou možnosťou sú betónové dielce, ako trebárs zámková dlažba. V dnešnej dobe sa vyrába naozaj veľa tvarov, farieb a imitácií dielcov. Napríklad také, ktoré vyzerajú ako drevené podvaly, ale je to stále betón.  Tento spôsob je ľahšie realizovateľný a flexibilnejší pre prípadné zmeny. Ďalej tu máme prírodné materiály, ktoré sú takisto vhodné a estetické na budovanie, napríklad kameň, štrk, drevo, pálená tehla. Majú ale aj svoje malé nevýhody. Kráčanie po štrku je nestabilné, drevo a pálená tehla sú ľahko opotrebiteľné atď.

cesta

Farba –
záleží iba na vašom cítení. Mala by harmonizovať s okolitým prostredím. Ak zvolíte nie veľmi nápadnú, bude sa vám pravdepodobne páčiť vždy, nie len dnes.
Čo sa týka praktickosti, tá súvisí s predchádzajúcimi úvahami, teda s veľkosťou, tvarom, materiálom. A ešte k tomu pridajte aj umiestnenie. Napriek všeobecným radám si myslím, že je ideálne, ak si záhradné cestičky vybudujete až potom, keď pozemok už nejaký čas používate. Budete totiž vedieť, ako a kam sa vám najlepšie a aj najviac hodí. Nechcete si predsa pozemok popretkávať zbytočnými chodníkmi.
No a bezpečnosťje v tomto prípade o tom, že by ste si nemali spôsobovať vyvrtnutia členkov nestabilným podložím a počas nepriaznivejších podmienok, ako je dážď a sneh, by sa vám nemalo šmýkať.

4.5
15