Základné údaje

Okres Galanta má rozlohu 641 km², čo je hodnota o 20 km² väčšia ako celoslovenský priemer. Okres Galanta má 94 560 obyvateµov, čím sa okres Galanta z hµadiska počtu obyvateµov radí k väčším okresom Slovenska (priemerný počet obyvateµov v jednotlivých okresoch Slovenska podµa SBOD 2001 je 68 000).Hustota zaµudnenia okresu Galanta 147 obyvateµov/km², čo je v porovnaní s hustotou zaµudnenia Slovenskej republiky takmer 1,5 krát väčšia hodnota. Okres Galanta tvorí 36 obcí, z čoho majú štatút mesta 3 obce.  

Poloha

Územie okresu Galanta sa rozprestiera na juhozápadnom Slovensku (viď Mapa 1). Najsevernejší bod okresu Galanta leľí v katastrálnom území obce Šalgočka (48º 22´ s.g.š.) a najjuľnejšie poloľený bod okresu Galanta sa nachádza v katastrálnom území obce Dolný Chotár (47º 49´ s.g.š.). Najzápadnejší bod okresu Galanta leľí katastri obce Veµký Grob (17º 28´ v.g.d.) a najvýchodnejší bod okresu sa nachádza v katastri obce Kráµov Brod (17º 52´ v.g.d.) (VKÚ 1999).

Mapa 1. Poloha okresu Galanta 

 ^{Zdroj: Alföldiová, M. (2008)}

 Celé územie sledovaného regiónu sa rozprestiera na Podunajskej níľine. Juľná čas» okresu sa rozprestiera na Podunajskej rovine, ktorá na severozápade prechádza do Trnavskej pahorkatiny a na severovýchode prechádza do Nitrianskej pahorkatiny (viď Mapa 2). Najvyšší bod okresu Galanta, 200 m n. m. sa nachádza na území Nitrianskej pahorkatiny a najniľší bod okresu Galanta, 111 m n. m. je na mieste vtoku Čiernej Vody do Malého Dunaja. Moľno poveda», ľe povrch regiónu je rovinatý a na severe pahorkatinný a celkovo je málo členitý. Nevytvára ľiadne bariéry v rozvoji regiónu. 
Celý okres spadá do teplej klimatickej oblasti a je jedným z najsuchších území Slovenskej republiky. Územie okresu Galanta sa zaraďuje do úmoria Čierneho mora. Východnou čas»ou okresu preteká rieka Váh, ktorého hladina je zdvihnutá priehradou pri Kráµovej nad Váhom. Rovinatú čas» okresu pokrývajú čiernice a fluvizeme. Na pahorkatine sa v menšej miere nachádzajú černozeme a hnedozeme. 
Väčšinu územia okresu pôvodne pokrýval luľný les, ktorého zvyšky sa dodnes zachovali pozdĺľ Malého Dunaja a Váhu. Na iných miestach sa na neveµkých plochách vyskytujú najmä duby a agáty. 
Typickými pre okres sú ľivočíchy kultúrnej stepi: jarabica poµná, prepelica poµná, zajac poµný, syseµ obyčajný, škovránok poµný. Pri Váhu a Malom Dunaji hniezdi veµa druhov vodného vtáctva.
Do okresu Galanta nezasahuje ľiadny národný park ani chránená krajinná oblas».
Okres Galanta spadá podµa administratívneho členenia Slovenskej republiky do Trnavského samosprávneho kraja, v rámci ktorého sa rozprestiera v juľnej časti. Tvar okresu Galanta je nepravidelný, pretiahnutý v smere sever - juh. Okres Galanta susedí na severe s okresmi Trnava a Hlohovec, na východe s okresmi Nitra a Šaµa, na juhu s okresmi Komárno a Dunajská Streda a na západe s okresom Senec (viď Mapa 1). Okres Galanta má výhodnú polohu jednak k hlavnému mestu Slovenskej republiky (cestná vzdialenos» Galanta – Bratislava: 50 km), ale aj k niektorým ďalším administratívnym a priemyselným centrám, napr. Galanta – Trnava: 20 km a Galanta – Šaµa: 12 km. 

Mapa 2. Geomorfologické jednotky a vodstvo v okrese Galanta
 

Galanta

História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doloľená uľ od neolitu. Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráµa Belu IV. v rokoch 1237. V tejto písomnej správe sú uvádzané majetkové pomery na území zvanom Galanta. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šµachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šes» storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov uľ v 16. storočí, okolo roku 1564 - 1570. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku 1635 dostala Galanta od kráµa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k ním aj konanie týľdenných trhov.

Uľ od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj zaloľenie cechu obuvníkov a cechu čiľmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôleľité zmeny v ľivote mestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňaľných ústavov. V roku 1850 bola pripojená na ľelezničnú sie».
 

Rod Esterházyovcov zanechal pre mesto tri krásne kultúrne pamiatky. Renesančný  kaštieµ bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym. Stavebný vývoj kaštieµa s opevnením predstavoval hodnotný komplex neskororenesančnej architektúry. Súčasnú podobu získal po celkovej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 1992. Kaštieµ je vo vlastníctve mesta a nachádza sa v ňom obradná miestnos» a mestská galéria. Neogotický kaštieµ dali postavi» v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú podobu nadobudol kaštieµ v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym, ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Neogotický kaštieµ je vo vlastníctve mesta. Na kaštieli boli započaté rekonštrukčné práce, ktoré sa pre nedostatok peňaľných prostriedkov prerušili. V súčasnosti je kaštieµ nevyuľívaný. Mesto hµadá investora, ktorý by túto kultúrnu pamiatku zrekonštruoval. Neogotická pohrebná kaplnka rodu Esterházyovcov na starom cintoríne slúľi ako dom smútku.

Významnou kultúrnou pamiatkou mesta je i rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráµa, ktorý bol dokončený a vysvätený v roku 1805. Je to monumentálna dvojveľová klasicistická stavba s barokovými prvkami. V interiéri kostola vyniká oltár z roku 1741, ktorý bol prenesený zo zbúranej barokovej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Mestská čas» Nebojsa sa v písomných prameňoch spomína po prvý raz v roku 1405. Na jej území sa nachádza kaštieµ, ktorý vybudovala rodina Baloghovcov ako opevnený objekt. Väčšina neskorších majiteµov kaštieµ prestavovala. Najradikálnejšia prestavba bola realizovaná v roku 1600 tak, aby mohla čeli» tureckému nebezpečenstvu. Kaštieµ je v súčasnosti súkromným majetkom a v dôsledku dlhodobej nečinnosti majiteµa chátra. Prvá písomná zmienka o mestskej časti Hody je z roku 1291. V roku 1672 sa spomína kaštieµ s majetkami, ktoré boli súčas»ou dedičstva Mikuláša Andrášiho. Dnešná podoba kaštieµa je daná prestavbou z roku 1780 v klasicistickom slohu. V 60-tych rokoch 19. storočia sa vlastníkmi objektu stali Esterházyovci. V súčasnosti bol prinavrátený reholy Saleziánov Don Bosca.

Počas prvej pozemkovej reformy v roku 1921 bola zaloľená dnešná mestská čas» Galanty - Javorinka, predtým Štefánikovo. Osídlili ju kolonisti z trinástich povaľských obcí. Ku Galante bola pričlenená v roku 1960.

Sereď

Mesto Sereď leľí v Podunajskej níľine na pravom brehu Váhu v nadmorskej výške 129 m.

Vznikla ako osada stráľcov vodného hradu Šintava. V prvej písomnej zmienke z roku 1313 sa uvádza ako Zereth. V minulosti patrila k panstvu Šintava, od roku 1817 bola centrom panstva Sereď. Vlastníkmi panstva boli významné šµachtické rodiny Thurzovcov a Esterházyovcov. Mestečko bolo významným obchodným centrom juľného Povaľia, známe najmä trhmi s dobytkom , obilím a drevom, ktoré spolu s iným tovarom splavovali po Váhu zo severného Slovenska. V Seredi bola konečná stanica konskej ľeleznice vedúcej z Bratislavy, vybudovanej v rokoch 1837-1846. Pri Váhu bol Kráµovský soµný sklad, odkiaµ sa soµ po ľeleznici dopravovala aľ do Viedne.

Z historických pamiatok je najvýznamnejšou kaštieµ v parku. Je to prestavaný zvyšok pôvodného vodného hradu, ktorý stál v chotári Šintavy, ale po zmene koryta Váhu v Seredi. Dnešný stav odráľa prestavbu kaštieµa z roku 1841. Dominantou mesta je rímskokatolícky sv. Jána Krstiteµa z roku 1781, postavený v barokovo- klasicistickom štýle. Dnešná Sereď je rozvíjajúce sa mesto s výraznou štruktúrou potravinárskych podnikov regionálneho i celoslovenského významu. Mesto na spotrebnom trhu reprezentujú výrobky podnikov Hubert , a.s., Seredský cukrovar, Nova a.s., I.D.C. Holding, Pečivárne, spol. s r.o. , B.M.Kávoviny, spol. s r.o. a Seredský mäsový priemysel, a.s. V bývalých priestoroch Niklovej Huty dnes pôsobí viacero spoločností zaoberajúcich sa napríklad výrobou krémov na ošetrovanie obuvi, drobných odliatkov, výrobkov z ocele, sklolaminátov a spracovaním pouľitých akumulátorov.

Štvrtinu obyvateµov mesta tvorí mládeľ do 18 rokov veku.

Ubytovacie moľnosti poskytuje v meste hotel Hutník (72 lôľok) a penzión Tempo (10 lôľok). Sú tu dva peňaľné ústavy, VÚB a Slovenská sporiteµňa a.s. Mesto má vo vlastníctve polikliniku, dom kultúry a kultúrne stredisko Nova. Prostredníctvom Mestského bytového podniku s r.o. spravuje čas» bytového fondu na území mesta.

Zmienený kaštieµ predstavuje potencionálne moľnosti pre vybudovanie ďalších ubytovacích zariadení alebo priestorov pre účely podnikania v oblasti umenia alebo vedy. Intravilán mesta poskytuje plochy pre výstavbu rodinných domov, bytových domov i priemyselných stavieb.

Veµmi dobré je napojenie diaµničným privádzačom na diaµnicu spájajúcu Bratislavu s Trenčínom. V opačnom smere je dostupná 30 km vzdialená Nitra. Moľnosti cestovania do blízkeho i vzdialenejšieho okolia vypĺňa diaµkových autobusových liniek a ľeleznica.

Rekreačnou prímestskou zónou je čas» Starý most (bývalý Camping) so športoviskami a tobogánom.

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na nive Dudváhu, ktorý tečie východnou čas»ou mesta a Čiernej vody , na juhozápadnom okraji chotára.
Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1326 v podobe Gyozyg. Obec predtým Diosek – V stredoveku viackrát menila majiteµov. V 14. storočí patrila Dudvágyovcom, Dudvagszeghyovcom, Orosovcom , V 16. storočí budínskym klariskám. Koncom 18. storočia ju získali Esterházyovci, po nich Zichyovci. K starému Dioseku patrila osada Dudvágszeg doloľená v listine z roku 1647 ako samostatná obec , ktorú v roku 1673-1683 zničili Turci a po ktorej dodnes zostal iba názov chotárneho dielu.

Malá Mača je od roku 1986 prímestskou čas»ou mesta Sládkovičovo. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326 v podobe Mached. Rímskokatolícky kostol v Malej Mači z polovice 13. storočia, zasvätený sv. Margite , patrí medzi významné románske pamiatky okresu. K meste patrí aj osada Nový Dvor, kde koncom 18. storočia boli usadení nemeckí kolonisti, ktorí sa neskoršie pres»ahovali do Nemeckého Dioseku. V roku 1912 tu bola postavená šµachtiteµská stanica cukrovaru.

Sládkovičovský cukrovar patrí medzi najstaršie cukrovary na Slovensku, bol zaloľený v roku 1867 viedenskými veµkopodnikateµmi z rodiny Kuffner a Guttman. V meste boli zaloľené prvé mraziarne v strednej Európe.

V súčasnosti v budove kaštieµa sídli Inštitút vzdelávania odborov, ktorý zabezpečuje i diaµkové vysokoškolské štúdium na vysunutých fakultách slovenských vysokých škôl.

Z hµadiska cestovného ruchu mesto je známe svojim termálnym kúpaliskom Vincov les. V 17 hektárovom areáli termálneho kúpaliska je vybudovaných 5 bazénov. Súčas»ou areálu kúpaliska je jazero, kde je moľné vykonáva» rôzne druhy športov a rybolov.

Obce na území okresu Galanta: